Leto máme predo dvermi. Ani sa nenazdáme a deťom začnú prázdniny. Odpadne im stres zo školy (aj nám rodičom), všetci sa budeme zaručene viac usmievať. Prijímať vitamín D konečne z iného zdroja ako "tabletkového" je na nezaplatenie. Slniečko nám bude svietiť až do samého večera a aj po práci sa budú dať podnikať výlety či už po vlastných alebo na bicykli. No a niekto sa možno bude tešiť na jeseň, lebo toho slniečka bude už jednoducho „too much“ (príliš veľa). Podaktorí strávime čas na Slovensku v jeho čarokrásnych zákutiach, iní dáme prednosť dovolenke pri mori. Či už obľubujeme tie isté destinácie a každoročne sa tam vraciame (lebo druhý domov), alebo túžime spoznávať nové krajiny, všade nás to slniečko bude sprevádzať. Kiežby sa dalo na dovolenku len-tak presunúť bez balenia všetkých tých nami potrebných vecí. Podaktorí to dokážu. Môj syn si do tábora s frflaním zbalí opaľovací krém a po príchode ho nepoužitý vybalí, lebo ho zabudol používať. 🤷♀️ Rokmi už ako tak
Píše sa rok 2007 a mesiac po svadbe pristávame s manželom prvýkrát na Rodose. Začiatok dovolenky je trochu hektický. "Ževraj" som obliata kávou vďaka turbulenciám v lietadle (toto si teda vôbec nepamätám 😊 ) a môj kufor končí v inom hoteli ako má. Ešteže je večer, z autobusu nič nevidím, cítim len vôňu mora a leta. Ráno je našťastie všetko v poriadku, kufor ma čaká na recepcii a dovolenka môže začať. Prvý dojem je neutrálny. Pochádzam z Kysúc, kde je vždy všetko zelené alebo pod snehom, takže vysušená krajina a „holo-kopec“, pri ktorom teraz bývame, ma moc nevedia očariť. Ale potom to postupne začína, výlet do Lindosu, potulky historickým Rodosom, plavba loďou do Stegny a hŕba mini marketov, ktoré lákajú nielen čačkami ale aj oblečením a kozmetikou. Oblasť Kolymbie nám učaruje. Maličké učupené taverny s vynikajúcim gréckym jedlom a premyslenou stratégiou majiteľov, ako si kúpiť ďalšie a ďalšie pivo Mythos alebo iný nápoj (ku každému dostanete solené arašidy alebo puk